Piesne, ktoré menili svet

Jeden z najznámejších bol John Lennon z legendárnych The Beatles. Médiá dnes zabúdajú, že hnutie hippies bojovalo za ľavicovo-zelené hodnoty. Dokazujú to filmy z tohto obdobia, ktoré mali existencionalistický charakter. Hudobníci aj filmári upozorňovali na konflikt šťastia, peňazí a kapitálu.

Počas 60. rokov minulého storočia sa prvý raz začala meniť komerčná (mainstreamová) hudba na umelecky hodnotnú. V súčasnosti až na pár výnimiek sledujeme presný opak. Impulz pre vznik undergroundovej kultúry pramení v odpore voči vojne a konzumnému životnému štýlu. Výrazný vplyv na to mal krvavý konflikt vo Vietname (v USA) a dôsledky 2. svetovej vojny (vo Veľkej Británie), ktoré podnecovali mladých k tvorbe skladieb s jasným odkazom hlásiacim rovnosť a mier.

Novomeského si nedáme!

Pred pár dňami sa skupinka novembrových košických “hrdinov“ rozhodla verejne hanobiť bustu jedného z najväčších slovenských básnikov u nás - Laca Novomeského. Bustu zahalili starým svetrom s nápisom New York.

Citujem hlavného organizátora akcie: „Socha boľševika by tu nemala stáť. Dnes je výročie oslobodenia mesta Košíc a úmrtia Jana Palacha. Zároveň je fašiangová sezóna, v takom duchu preto chceme bustu zabaliť do masky. Prekáža nám, že tu stojí normalizátor. Je trápne, aby takmer v historickom centre Košíc bola busta veľkého šíriteľa zločineckej ideológie," hovorí o dôvodoch Kalmus.

Sám zahaľovateľ Novomeského busty Kalmus sa verejne priznal aj k hanobeniu kultúrnej pamiatky: „V roku 1990 som ju nafarbil na červeno, aj keď ho umyli, zostali na ňom fľaky dodnes."

Víctor Jara

Potom mu prikázali: „Spievaj mrzák!“ Zmrzačený Victor však neváhal a  začal spievať obľúbenú pieseň „Venceremos!“ k jeho spevu sa pridal celý štadión. Krátko na to ho zavraždili.

Spevák, umelec, učiteľ a politický aktivista z Chile sa narodil v roku 1932 neďaleko Santiaga. Zomrel spolu so stovkami ďalších zavraždených, pri hromadnej vražde na Štadióne Chile, 15. septembra 1973. Od roku 2003 sa tento štadión nazýva „Victor Jara Stadium“

Victor sa narodil v rodine chudobných roľníkov. Už ako šesťročný pracoval na poli. Jeho negramotný otec, Manuel Jara, chcel, aby čím skôr pracoval. Považoval
to za dôležitejšie, ako poslať Victora do školy. Manuel Jara mal problémy uživiť veľkú rodinu, začal piť a neskôr rodinu opustil. Jeho gramotná matka mu však poskytla základné vzdelanie a naučila ho hrať na gitaru. Sama sa živila hudbou.

Mencer vermello – Novas batallas

Galícijská kapela Mencer Vermello, ktorá sa oficiálne hlási k hudobnému projektu Rock proletario internacional vydala tento rok svoj druhý plnohodnotný album s názvom „Novas Batallas“ (prvý štúdiový album Krasnij rassvet vydali v roku 2008). Vyšiel pod hlavičkou vydavateľstva Mai Morirem a Radikal records. Nie len žánrovo ale aj ideologicky sú považovaní za akýchsi bratrancov kapely Núcleo Terco.

Hudobne patria medzi najtvrdšie kapely v komunistickej a anarchistickej hudobnej scéne. Ideologicky ide o vyhranenú marxisticko-leninskú kapelu so silným vlasteneckým cítením ku Galícii, ktorú vo svojich textoch často spomínajú a tiež sa netaja tým, že usilujú o jej odtrhnutie spod španielskej nadvlády rovnako ako o svoju nezávislosť usilujú ľavicové kapely z Katalánska či Baskicka. 

Recenze - Baader Meinhof Komplex

Do naší republiky konečně dorazil německý film mapující působení radikálně levicové organizace RAF (Rote Armee Fraction) v Západním Německu. Film vznikl už minulý rok a je škoda, že k nám dorazil až teď. Premiéru měl 9. dubna a musím říct, že když jsem se na něj týden po jeho premiéře rozhodl jít, moje očekávání byla tak trochu rozpačitá. Sice jsem si přečetl dobré recenze, ale i přesto jsem měl obavy, jak na mě bude snímek působit.
      Ovšem má předchozí nedůvěra byla velmi rychle zažehnána a nezbylo po ní ani památky. Už první minuty filmu mě doslova dostaly - opravdu úderný a razantní začátek popisující krvavé demonstrace proti návštěvě íránského šáha a brutální zásah policie, při kterém byl zastřelen jeden ze studentů a následná reakce, která na sebe nenechala dlouho čekat, je jednou z nejpůsobivějších částí filmu.

Recenze - "Che Guevara - Revoluce"

V lednu měl v naší republice premiéru životopisný snímek režiséra Stevena Soderbergha pojednávající o osobnosti, která se stala vzorem a legendou pro celé komunistické a pokrokové hnutí a nejen pro něj. Ernesto Che Guevara se stal symbolem revolučního boje za svobodu a hrdinou kubánské revoluce.
      Film (Che Guevera - Revoluce, Španělsko / Francie / USA, 2008, 126 min) začíná v Mexiku, kde se Fidel Castro poprvé setkal s Ernestem Guevarou a kde ho přesvědčil, aby se zapojil do revoluce s cílem svrhnout diktátora Batistu. Následně se děj přesouvá na Kubu.
      Režisér Soderbergh se vyhnul zbytečné pompéznosti a zaměřil se na komorní rekonstrukci kubánských událostí, které jsou poskládány za sebou tak, jak se odehrály, ale často jsou to jen útržky, dokumentaristický styl z pohledu hlavního hrdiny, který v podstatě vypráví to, co prožil během partyzánského působení v kubánských horách přes získávání si důvěry místních obyvatel a jejich zapojování do bojů proti Batistovi přes jejich vzdělávání a plánování dalších kroků a politická rozhodnutí jak Fidela tak i Che Guevary.

Weather Underground

Ahoj, teď vám přečtu deklaraci vyhlášení války... v následujících 14 dnech budeme napadat symboly a instituce amerického bezpráví. Bernardine Dohrn

Těmito slovy před téměř čtyřiceti lety oznámila skupina mladých amerických levicových radikálů svůj záměr svrhnout vládu USA. V tomto dokumentu bývalý členové organizace The Weather Underground Bernardine Dohrn, Bill Ayers, Mark Rudd, David Gilbert a Brian Flanagan sami promluví o tom, co zapříčinilo fakt, že se staly v záznemech F.B.I. jedněmi z nejhledanějších nepřátel státu. V roce 1969 se od protiválečné organizace Studenti za demokratickou společnost odštěpila radikální frakce, která dala základ organizaci The Weather Underground. Weathermens, jak si také říkali, došli k závěru, že jedině militantní akce mohou zastavit vládou podporovaný rasismus, válku ve Vietnamu a svrhnout kapitalistický systém.

Ernst Busch

Nemecký spevák a herec (Narodený 22 januára 1900 v Kieli. Zomrel 08.06.1980 v Berlíne)  Celoživotný komunista a antifašista, vynikajúci spevák a interpret  politických piesní na kabaretnej scéne v Berlíne od roku 1920. Opustil Nemecko pred fašistickým terorom a prenasledovaním v roku 1933 s Gestapom v pätách a usadil sa v Sovietskom zväze. V roku 1937 vstúpil ako interbrigadista do Španielska, kde bojoval proti Frankovmu fašizmu. Po návrate sa presťahoval do Belgicka, kde bol počas nemeckej okupácie internovaný v koncentračnom tábore. Po ukončení druhej svetovej vojny sa usadil v NDR, kde žil až do svojej smrti.

Vzkriesenie po šiestich rokoch ticha, to je Reneix od Opció K-95

Tento rok vyšiel najnovší album s názvom „Reneix“ od katalánskej Oi! kapely Opció K95. Vyšiel pod hlavičkou Mai Morirem, ktorá vydáva CD množstvo ľavicových kapiel. Vzhľad albumu je zameraný na Katalánsko, ako to už býva u týchto kapiel (Desperta ferro, Inadaptats a pod.) Po šiestich rokoch pauzy ide v poradí už o tretí plnohodnotný album tejto kapely, ktorá je známa aj v našich končinách. V roku 2000 vydali album s názvom Mai Morirem, v roku 2004 Terra cremada. Predtým vydali demo Cap oportunitat a s piesňami „Skinhead only red“ a „Oi! per Catalunya“ sa podieľali spolu s kapelou Brigada Flores Magon na 7 minútovom International Socialism. Album Reneix obsahuje spolu 13 piesní. Až na dve piesne v anglickom jazyku sú všetky katalánsky. V podstate je na CD piesní až 14. Posledná sa nachádza v desaťminútovej stope poslednej piesne Terra de sang. 

Banánová vojna – jedna z mnohých

Román Banánová vojna od autora K.H. Poppea stvárňuje život a boj obyvateľstva Latinskej Ameriky v druhej polovici dvadsiateho storočia. Ako príklad použil Guatemalu, kde po víťazstve pokrokového prezidenta Arbenza prišiel tvrdý úder zo strany imperializmu – podobne ako tomu bolo v mnohých krajinách.
Čitateľ sa zoznamuje s bezvýchodiskovou situáciou domorodých obyvateľov, vrátane žien a detí, ktorí sú ekonomickými vzťahmi doslova pripútaní k otrockej práci na latifundiách, kde slúžili svojim „patrónom“ - bohatým vlastníkom pôdy, prisťahovalcom zo Západu, alebo sú to práce pre nadnárodné potravinárske spoločnosti.

Prekliati básnici

Koncom 18. storočia zachvacujú Francúzsko plamene Veľkej revolúcie. Francúzsko stálo a revolučné Francúzsko stojí na čele európskych národov. Končí sa etapa feudalizmu a otvára sa cesta novej triede – meštianstvu. Všetky ulice idú explodovať vítaním slobodného života – rovnosť, voľnosť, bratstvo už nie je len rečníckou omieľačkou, ale živým vyznaním ulice. V tomto slobodnom rozmachu sa tvoria nové putá, nové zväzky novej slopočnosti. A Francúzsko, vlasť veľkého umenia – nemá pre tieto chvíle žiadneho básnického tlmočníka. No myslím si, že boli úvodom k veľkej a slávnej epoche poézie. Schyľovalo sa k jednému z najkrásnejších období básnictva, ďaleko presahujúce hranice Francúzska. Podľa Paula Verlaina každého básnika, ktorý svojím dielom prevyšuje ostatných, stihne kliatba. Vyčlenia ich zo spoločnosti, pretože veria iba vlastnému snu a odmietajú vyšliapané chodníčky poézie. Tieto slová potom zhrnul do niekoľkých esejí a vydal útlu knižočku – Prekliati básnici.

Los Fastidios - All'Arrembaggio

Minulý rok vyšiel nový album Los Fastidios s názvom All'Arrembaggio ako CD aj LP pod KOB Records-Mad Butcher. Album spolu obsahuje 12 piesní, z toho prvá je „Intro“ a posledná „Bonus“. Pre kapelu fungujúcu od roku 1991 je to okrem množstva EP a výberov už šiesty plnohodnotný štúdiový album.

Na obale je vykreslená lebka, ktorá podľa svojho šálu s najväčšou pravdepodobnosťou fandí futbalovému klubu Virtus Verona. Motívom je teda červená farba na tmavomodrom podklade. Textovo je celý album zameraný najmä na futbal, hnutie skinheads a pracujúcu triedu. Teda nič nové v porovnaní s predchádzajúcim albumom. Žánrovo by sa dal album popísať ako streetpunk až ska-punk, ktorý je úplne typický pre túto kapelu. Hudba je viac melodická a veselá, než tvrdá.

Muslim Magomajev - umelec po všetkých stránkach

Muslim Magomajev sa narodil v azerbajdžanskom Baku v roku 1942. Jeho rodina mala umeleckú líniu, nakoľko po jeho starom otcovi (tiež Muslimovi) bola pomenovaná azerbajdžanská filharmónia. Jeho otec pracoval v divadle ako scénograf, no zomrel počas druhej svetovej vojny.

Mladý Muslim Magomajev študoval klavír na konzervatóriu v Baku. Neskôr absolvoval aj spev. Už počas štúdia sa stal známym hudobníkom nielen v Azerbajdžane, ale v celom ZSSR. Ako dvadsaťročný vystúpil v Kremli pri prehliadke azerbajdžanského umenia. O rok neskôr vystúpil na svojom prvom sólovom koncerte. Stal sa aj sólistom Achundovovho azerbajdžanského divadla opery a baletu v Baku.