štvrtok 29. septembra 2011

Spomienka na Evu Kostolányiovú

Dňa 3. októbra 2011 si pripomíname 36. výročie úmrtia (1975) vari najpopulárnejšej, najšarmantnejšej i najcharizmatickejšej poprednej interpretky (česko)slovenskej populárnej hudby Evy Kostolányiovej. Na jej posledné miesto odpočinku na tzv. Novom cintoríne na Ulici Terézie Vansovej v Trnave po tieto dni i po tridsiatich šiestich rokoch prichádzajú s plnými priehrštiami kytičiek čerstvých kvietkov i s obrovskou neutíchajúcou spomienkou ľudia všetkých vekových kategórií. Obzvlášť mladé dievčatá a chlapci, slečny i mladí muži, ktorí nemali, žiaľ, to šťastie Evu Kostolányiovú vidieť na daktorom z jej koncertných programov, či vystúpení. K Evičkinmu hrobu, na ktorom sa v jeho ľavej časti nachádza na pomníku do kameňa vyrytá i pozlátená, zlatá Bratislavská lýra tak prichádzajú jej najvernejší i najskalnejší obdivovatelia i fanúšikovia.

piatok 23. septembra 2011

Tri otázky socialistického realizmu (3.časť)

Dôležitým upozornením alebo postrehom sa stáva to, že takmer všetko „staré“ je nepravdivé (nesprávne) a všetko „nové“ je pravdivé (správne), čo komplikuje hodnotovú orientáciu v literatúre aj v lit. vede.
Generačné predsudky a existencia nových generácií rada popiera tie predchádzajúce, čo môžeme ospravedlňovať „vývojom“, ale nie každý „vývoj“ je „vývoj“. Sú to len pudové efekty, kopírujúce prírodné zákony v ich elementárnej zásade stálej premeny. Literatúra a lit. veda je spoločenský jav, ktorý má tendencie antagonistických tvrdení, vychádzajúce buď z individuálnych cieľov alebo axiomických výsledkov výskumu, ktorý vyvracia doterajšie platformy na základe argumentov, čo platí len pre lit. vedu, nie pre literatúru.
      V súvislosti s touto problematikou je potrebné zaradiť do celkovej štruktúry soc. realizmu vplyv. Vplyv tu zohráva mimoriadnu úlohu a stáva sa súčasťou celospoločenského trendu a názorových platforiem, všeobecne akceptovaných. Spisovatelia kopírovali nadstavené morálne a hodnotové portfólio (étos), prenášané z najvyšších spoločenských kruhov, najmä vládnucich (zastupujúcich vôlu väčšiny ľudí), na celú spoločnosť so zreteľným moralizujúcim, výchovným, ale aj národnobuditeľským, patetizujúcim trendom. Zákonite sa nám vynára do popredia Tainova tráda: rasa, prostredie a moment, ktorý musíme doplniť o štvrtý determinant, a ním je vládna moc, ktorá abstraktne pôsobí na obsah a sémantiku diela.

pondelok 19. septembra 2011

Fe de Ratas (FdR) (Čestné slovo krys)


Fe de Ratas (FdR) je španělská čtyřčlenná punkrocková skupina z Asturie řadící se svými texty k politické levici, resp. k tradici španělského republikanismu. Její texty jsou většinou politické a po výtce radikální. Na konci roku 1995 opustil skupinu zpěvák Max, k čemuž došlo krátce po vítězství skupiny na akci určené k podpoře kulturních aktivit a nazvané Otevřeno až do svítání (Abierto hasta el amanecer) v Gijonu. V  listopadu 1999 vydali FdR své první album Tú tranquilo y a lo tuyo (Tvůj klid a tvému klidu). Skvělé přijetí CD umožnilo FdR vystoupit na festivalech jako Derrame rock a veřejnost tak mohla být s produkcí skupiny lépe seznámena.

štvrtok 1. septembra 2011

Tri otázky socialistického realizmu (2.časť)



V mnohých dielach soc. realizmu sa rieši problém cirkvi a kresťanstva. Trend je vždy (väčšinou) rovnaký. Kresťanstvo a cirkev sú spochybňované. Na svetle sveta sa pertraktujú neresti cirkevných hodnostárov, hriechy minulosti, ktoré cirkev spáchala a demonštruje sa nepotrebnosť cirkvi ako takej.

Boh, Kristus, nepomáhal ľuďom, ale ich trestal, a často bez dôvodu. Pomáhal bezbožníkom, chamtivcom. Argumentačné artefakty mali podobu zničenia úrody, vraždenia nevinných, najmä vo vojnách. Mnohé prehovory sa stali frázami, napr. „ako si to mohol dopustiť, Bože“, „kde bol ten tvoj Boh…“ (Hečko, F. Červené víno), pričom sa odvolávali postavy na vojnové besnenie synov a dcér chodobných a prostých rodín, ktoré za nič nemohli. Vojna sa stala ďalším pilierom, argumentačne najsilnejším a zároveň mala punc objektívnej skutočnosti. Vojna bola symbolom boja za rovnoprávnosť národov strednej a južnej Európy, ale aj boja za scoializmus, najmä v jej závere, keď Červená armáda oslobodzovala po dlhých a ťažkých časoch porobené národy od „čierneho moru“ fašistického Nemecka. Historické fakty sa nedali a ani nedajú zvrátiť. Môžu sa len zahmlievať a deinterpretovať, čo je doménou súčasnosti.