Seriály, filmy, dokumenty a správy presne kopírujú líniu len malého výseku "problémov", ktoré však neriešia takmer nič, len prehlbujú skepsu, depresie prázdnotu ducha väčšiny obyvateľstva a parazitujú na problémoch ľudí, za ktoré môže tento systém, ktorého pevnou súčasťou sú ich médiá, čo vidno najmä na správach. Najmorbídnejšie však vychádza z obsahu seriálov či filmov väčšina ľudí, pracujúcich, ktorí darmo čakajú, že sa objaví niečo z ich prostredia, či problémov v deji, v prehovoroch postáv vo filmoch. Seriály a často aj filmy sú výhradne zostavené len z postáv zbohatlíkov, "celebrít" či vyššie postavených. Kuchárku, obrábača kovov, pomocnú silu, predavača či iné povolania pre dnešných scenáristov a režisérov nie sú asi zaujímavé. Nedokážu ich zaujímavo spracovať, ako tomu bolo v minulosti, za socializmu. Systém sa síce zmenil, ale povolania, remeslá a služby predsa sú tu rovnaké, a taktiež aj ľudia, ktorí ich vykonávajú, len samozrejme za nižšie reálne platy. Zábery z kuchyne, obývačky v seriáloch, ktoré radšej nebudem menovať, sú ako z utópie, ktorú si nemôže väčšina dovoliť. Vyznie to preto veľmi "vulgárne" a akosi výsmešne a príznakovo v súvislosti so smutnou realitou väčšiny, najmä na dedinách a regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde sú vôbec radi, že im nezateká a že majú z čoho zaplatiť plyn, elektrinu, vodu. Stretávam sa pritom s mnohými prípadmi, keď rodiny kúria len v noci, a aj keď je zima, cez deň sú len v jednej vykúrenej miestnosti, aby mohli tieto výdavky súkromným majiteľom strategických surovín z čoho zaplatiť. Ďalším extrémnym a neuveriteľným problémom je absencia detských programov, filmov, a seriály sa nefilmujú už asi 23 rokov, teda po kontrarevolúcii zapredaných disidentov a ich sympatizantov, ktorí zradili a oklamali svoj národ pre ich súkromné ciele a bohatstvo. V susedných Čechách či Rusku aspoň nadviazali na nejakú tvorbu pre deti a mládež, ale u nás nie. Pre dnešný systém deti neexistujú? Je to naozaj neuveriteľné a na zamyslenie, čo sme to za národ a akým ľuďom veríme. Problémom je aj diskriminácia veľkých umelcov po roku 89., ktorí svoje umenie si nechali len pre seba, neodovzdali svoj talent a nepretavili ho do filmovej tvorby. Zničenie a rozpredanie "Koliby" tomu len v deväťdesiatych rokoch výrazne napomohlo. Významné osobnosti umeleckého poľa, ako Eva Krížiková, Zuzana Krónerová, Karol Machata, Ida Rapaičová, Silvia Turbová, Anna Javorková, Ladislav Chudík, Emília Vášaryová, Kamila Magálová, Viera Strnisková, Zita Furková, Štefan Kvietik, Leopold Haverld, Elo Romančík a nohí iní boli "umlčaní". Je to veľká, preveliká a nenahraditeľná krivda. Pritom aj v dnešnej dobe máme skvelých nasledovníkov, aj komikov, ale nie je dostatok osobností a nápadov ich obsadiť v tých správnych rolách. Seriály v ktorých účinkujú ich talent len zmenšujú a robia z nich robotov komerčnej mašinérie nezmyselných, psychóznych, hystericko-dramatických a komerčných projektov o zbohatlíkoch alebo antikomunistoch, bez, už spomínanej umeleckosti a nadčasovosti, až na niektoré výnimky, ale ich počet je veľmi nízky. Navyše, najmä v predminulom desaťročí, ale aj v minulom, teda v preddesiatych rokoch, sa film nezaobišiel bez primitívneho osočovania minulého systému, ktorý ich vlastne splodil a vychoval celú radu skvelých umelcov, a nie len to, ale dával im mnohé šance pracovať, prezentovať sa v mnohých umeleckých filmoch, inscenáciách, programoch pre deti. Financovanie filmových projektov bolo pritom štátne. I keď obmedzenia tu boli, to teba priznať, no veľakrát v dobe uvoľnenia mali možnosť natočiť aj spolitizované projekty, protisystémové a podobne. No, oficiálne v socializme sa nafilmovali mnohé skvelé dobové filmy, seriály, rozprávky mimoriadnej kvality, ktoré boli ocenené na mnohých svetových podujatiach a doteraz sú neprekonateľné, pretože boli o ľuďoch, z ľudu, o umení, o realite, a zároveň tvorili líniu s našou národnou pôvodnou kultúrou.
Karol Malina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára