Generačné predsudky a existencia nových generácií rada popiera tie predchádzajúce, čo môžeme ospravedlňovať „vývojom“, ale nie každý „vývoj“ je „vývoj“. Sú to len pudové efekty, kopírujúce prírodné zákony v ich elementárnej zásade stálej premeny. Literatúra a lit. veda je spoločenský jav, ktorý má tendencie antagonistických tvrdení, vychádzajúce buď z individuálnych cieľov alebo axiomických výsledkov výskumu, ktorý vyvracia doterajšie platformy na základe argumentov, čo platí len pre lit. vedu, nie pre literatúru.
V súvislosti s touto problematikou je potrebné zaradiť do celkovej štruktúry soc. realizmu vplyv. Vplyv tu zohráva mimoriadnu úlohu a stáva sa súčasťou celospoločenského trendu a názorových platforiem, všeobecne akceptovaných. Spisovatelia kopírovali nadstavené morálne a hodnotové portfólio (étos), prenášané z najvyšších spoločenských kruhov, najmä vládnucich (zastupujúcich vôlu väčšiny ľudí), na celú spoločnosť so zreteľným moralizujúcim, výchovným, ale aj národnobuditeľským, patetizujúcim trendom. Zákonite sa nám vynára do popredia Tainova tráda: rasa, prostredie a moment, ktorý musíme doplniť o štvrtý determinant, a ním je vládna moc, ktorá abstraktne pôsobí na obsah a sémantiku diela.
V mnohých dielach soc. realizmu sa rieši problém cirkvi a kresťanstva. Trend je vždy (väčšinou) rovnaký. Kresťanstvo a cirkev sú spochybňované. Na svetle sveta sa pertraktujú neresti cirkevných hodnostárov, hriechy minulosti, ktoré cirkev spáchala a demonštruje sa nepotrebnosť cirkvi ako takej.
