Spomienka na Evu Kostolányiovú

Dňa 3. októbra 2011 si pripomíname 36. výročie úmrtia (1975) vari najpopulárnejšej, najšarmantnejšej i najcharizmatickejšej poprednej interpretky (česko)slovenskej populárnej hudby Evy Kostolányiovej. Na jej posledné miesto odpočinku na tzv. Novom cintoríne na Ulici Terézie Vansovej v Trnave po tieto dni i po tridsiatich šiestich rokoch prichádzajú s plnými priehrštiami kytičiek čerstvých kvietkov i s obrovskou neutíchajúcou spomienkou ľudia všetkých vekových kategórií. Obzvlášť mladé dievčatá a chlapci, slečny i mladí muži, ktorí nemali, žiaľ, to šťastie Evu Kostolányiovú vidieť na daktorom z jej koncertných programov, či vystúpení. K Evičkinmu hrobu, na ktorom sa v jeho ľavej časti nachádza na pomníku do kameňa vyrytá i pozlátená, zlatá Bratislavská lýra tak prichádzajú jej najvernejší i najskalnejší obdivovatelia i fanúšikovia.

Şerwan Hameran - Düşler Evi

Tri otázky socialistického realizmu (3.časť)

Dôležitým upozornením alebo postrehom sa stáva to, že takmer všetko „staré“ je nepravdivé (nesprávne) a všetko „nové“ je pravdivé (správne), čo komplikuje hodnotovú orientáciu v literatúre aj v lit. vede.

Generačné predsudky a existencia nových generácií rada popiera tie predchádzajúce, čo môžeme ospravedlňovať „vývojom“, ale nie každý „vývoj“ je „vývoj“. Sú to len pudové efekty, kopírujúce prírodné zákony v ich elementárnej zásade stálej premeny. Literatúra a lit. veda je spoločenský jav, ktorý má tendencie antagonistických tvrdení, vychádzajúce buď z individuálnych cieľov alebo axiomických výsledkov výskumu, ktorý vyvracia doterajšie platformy na základe argumentov, čo platí len pre lit. vedu, nie pre literatúru.

      V súvislosti s touto problematikou je potrebné zaradiť do celkovej štruktúry soc. realizmu vplyv. Vplyv tu zohráva mimoriadnu úlohu a stáva sa súčasťou celospoločenského trendu a názorových platforiem, všeobecne akceptovaných. Spisovatelia kopírovali nadstavené morálne a hodnotové portfólio (étos), prenášané z najvyšších spoločenských kruhov, najmä vládnucich (zastupujúcich vôlu väčšiny ľudí), na celú spoločnosť so zreteľným moralizujúcim, výchovným, ale aj národnobuditeľským, patetizujúcim trendom. Zákonite sa nám vynára do popredia Tainova tráda: rasa, prostredie a moment, ktorý musíme doplniť o štvrtý determinant, a ním je vládna moc, ktorá abstraktne pôsobí na obsah a sémantiku diela.

Fe de Ratas (FdR) (Čestné slovo krys)

Fe de Ratas (FdR) je španělská čtyřčlenná punkrocková skupina z Asturie řadící se svými texty k politické levici, resp. k tradici španělského republikanismu. Její texty jsou většinou politické a po výtce radikální. Na konci roku 1995 opustil skupinu zpěvák Max, k čemuž došlo krátce po vítězství skupiny na akci určené k podpoře kulturních aktivit a nazvané Otevřeno až do svítání (Abierto hasta el amanecer) v Gijonu. V  listopadu 1999 vydali FdR své první album Tú tranquilo y a lo tuyo (Tvůj klid a tvému klidu). Skvělé přijetí CD umožnilo FdR vystoupit na festivalech jako Derrame rock a veřejnost tak mohla být s produkcí skupiny lépe seznámena.

Tri otázky socialistického realizmu (2.časť)

V mnohých dielach soc. realizmu sa rieši problém cirkvi a kresťanstva. Trend je vždy (väčšinou) rovnaký. Kresťanstvo a cirkev sú spochybňované. Na svetle sveta sa pertraktujú neresti cirkevných hodnostárov, hriechy minulosti, ktoré cirkev spáchala a demonštruje sa nepotrebnosť cirkvi ako takej.

Boh, Kristus, nepomáhal ľuďom, ale ich trestal, a často bez dôvodu. Pomáhal bezbožníkom, chamtivcom. Argumentačné artefakty mali podobu zničenia úrody, vraždenia nevinných, najmä vo vojnách. Mnohé prehovory sa stali frázami, napr. „ako si to mohol dopustiť, Bože“, „kde bol ten tvoj Boh…“ (Hečko, F. Červené víno), pričom sa odvolávali postavy na vojnové besnenie synov a dcér chodobných a prostých rodín, ktoré za nič nemohli. Vojna sa stala ďalším pilierom, argumentačne najsilnejším a zároveň mala punc objektívnej skutočnosti. Vojna bola symbolom boja za rovnoprávnosť národov strednej a južnej Európy, ale aj boja za scoializmus, najmä v jej závere, keď Červená armáda oslobodzovala po dlhých a ťažkých časoch porobené národy od „čierneho moru“ fašistického Nemecka. Historické fakty sa nedali a ani nedajú zvrátiť. Môžu sa len zahmlievať a deinterpretovať, čo je doménou súčasnosti.

Stanisław Wałach – Akcie proti banditom (recenzia)

Stanisłav Walach, poľský vlastenec, aktívny účastník bojov proti nemeckým okupantom a po vojne bojovník proti ozbrojeným banditom je autorom knihy „Partizánske noci“, v ktorej opisuje život partizánov za okupácie. Rozhodol sa však napísať aj memoáre z „boja o ľudové Poľsko – ibaže na inom úseku a proti inému nepriateľovi“ ako sám hovorí a v predslove dopĺňa: „A prečo by som nepísal? Pýtam sa. Nemám sa za čo hanbiť, nemám čo skrývať ani zamlčovať. Vôbec si nemyslím, že by moja práca v aparáte bezpečnosti nejakým spôsobom znehodnocovala moje výsledky za okupácie“.

Kniha Akcie proti banditom (v originále „Był v Polsce czas...“) čitateľovi formou spomienok autora približuje situáciu v povojnovom južnom Poľsku (Wałach viedol okresné úrady Verejnej bezpečnosti v rokoch 1945-1952 v Chrzanowe, Limanovej, Nowom Sączi a  ako náčelník odboru pre boj proti bandám pôsobil na Vojvodskom úrade Verejnej bezpečnosti v Krakowe), kde bezpečnosť bola stále v nedohľadne a v krajine  operovali ozbrojené bandy, ktoré vraždili zástancov nového zriadenia a demokratického bloku, združujúcom viacero politických strán, prepadávali jednotlivcov, úrady, družstvá a obchody. Tieto bandy  čakali na tretiu svetovú vojnu, v ktorej by sa okamžite pridali na stranu kapitalistického Západu.

Naše Jiřina Švorcová

Několik dní nás dělí od pondělí 8. srpna 2011, kdy ve věku 83 let zemřela herečka, recitátorka a komunistická politička Jiřina Švorcová. Po dlouhých 20-ti letech nezájmu sdělovacích prostředků se stala na krátkou dobu tématem číslo jedna. Napsáno bylo mnohé, mnohé dobré, ale také opět a zase tradiční, nenávistné, ale i patetické. Několik dnů odstupu nám dává možnost se v klidu, již s ovládnutím emocí vrátit ve vzpomínce na tuto velkou herečku a připomenout si její život a práci.

Jiřina Švorcová se narodila 25. května 1928 v dnes již neexistující vesnici Kociánovice u Hradce Králové. Měla 3 sourozence. DAMU ukončila v roce 1950. Léta následující až do konce herecké kariéry trávila na prknech Divadla na Vinohradech. Vdaná byla dvakrát, děti nikdy neměla. Žila ve vile, kterou podědila a která se stala také motivem mnoha nenávistných a štvavých výtvorů novinářů.

A.R. Kraliakov - Parlamentná snaha

Vyzliecť treba komunistov!

Taká je tu snaha...

Jedni tvrdia:- Do trenírok !

Ja tvrdím: - Donaha!

Keď budeme vyzlečení,

poviem vám to rovno:

U ľudu sa nič nezmení...

Ten bude mať zas hovno...

Zato páni, tí si budú

Mastiť bruchá mastné...

Nehovoria nášmu ľudu,

že tak je to krásne..

Bandista - De te febulla narratur

Turecká komunistická kapela "Bandista", ktorá svojským štýlom hrá  známe revolučné piesne. Obsah:
01. haydi barikata
02. özgürlüğe manuş
03. ille de rumba
04. her şeyin şarkısı
05. mâyâ
06. aim
07. kara çocuk raksı intro
08. kara çocuk raksı
09. hiçbir şeyin şarkısı

CD sťahujte na:
http://www.mediafire.com/?21k62ed7df72ptn

Sochoborectvo - úbohosť hodná poľutovania

BRATISLAVA, 27. júla - Vláda kritizuje predstaviteľov prvého slovenského štátu, no bez povšimnutia sú na mnohých miestach štátu uctievaní poprední komunistickí ideológovia. Jeden z nich dokonca priamo pred úradom vlády. Tvrdí to podpredseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslanec Národnej rady SR Ondrej Dostál.

"Myslíme si, že socha Marka Čulena tam nemá byť," hovorí Dostál na margo podobizne bývalého člena ústredného výboru komunistickej strany a povereníka poľnohospodárstva, ktorá dominuje bratislavskému Námestiu slobody pred Úradom vlády SR. "Preto keď je vláda kritická k prvej Slovenskej republike, nemalo by ostať bez povšimnutia, že na mnohých miestach sa uctievajú predstavitelia komunistickej ideológie," povedal podpredseda OKS agentúre SITA.