BEZ NÁZVU

V minulom storočí zvážil fúzkatý

chlapík jeden

že v Európe je nazvyš národov

a stačí iba jeden.

Zostať mal iba jeden a to

Germáni,

vojnou ostatných zriedi

a čo prežije,

ľahko si podmaní.

Otcovia naši,

hodlali sa brániť

veď aj silný Západ

sľúbil nás ochrániť.

V Mníchove fúzkatému dali

sľub v zápätí, že za malý národ

preliať krv sa neoplatí.

Keď čierna čižma gniavila

ich pyšné mestá

do Moskvy k podpisu

o pomoc doviedla ich cesta.

Otcovia naši so zbraňou v ruke

zlu sa postavili, s pomocou Východu

územie, rodiny a vlasť ubránili.

Západ zistil, že to čo chcel Hitler

zbraňami sa „nedá“

tu musí nastúpiť nie „vojak“

ale „bakšiš“, finančná veda.

Čo nezmohla puška a tanky,

dosiahli cez devízy a banky.

Dosiahli to bez výstrelu,

to je predsa iné,

na Západ už nechodia dievčatá slúžiť,

sú z nich OPERKYNE.

Slobodne možno cez hranice cestovať,

len treba pred colníkmi

montérky a kelňu schovať.

Ak ťa nachytajú, vrátiš sa na vlastné trovy,

vybrať sa znova môžeš ale v obleku

a s poukazom na Kanárske ostrovy.

Nariekaš, že si to nemôžeš dovoliť?

Nuž milý, za to ale môžeš slobodne

vo voľbách „DEMOKRACIU VOLIŤ“

Paneurópa s Ottom Habsburgom už čaká,

keď EÚ podpíšeme dostane každý Slovák

v klietke zlatého vtáka.

Z tohto príbehu smutné

poznanie sa javí:

Čo otcovia fúzkatému

(so zbraňou v ruke) NEDALI,

vlády naše, posledná na čele

s fúzkatým za babku PREDALI.

Vladimír Jágrik st.