"Myslíme si, že socha Marka Čulena tam nemá byť," hovorí Dostál na margo podobizne bývalého člena ústredného výboru komunistickej strany a povereníka poľnohospodárstva, ktorá dominuje bratislavskému Námestiu slobody pred Úradom vlády SR. "Preto keď je vláda kritická k prvej Slovenskej republike, nemalo by ostať bez povšimnutia, že na mnohých miestach sa uctievajú predstavitelia komunistickej ideológie," povedal podpredseda OKS agentúre SITA.
Sochoborectvo sa stalo najnovším remeslom poslancov OKS. Medzi nimi vyniká najmä Ondrej Dostál. Podľa neho „z námestia pred Úradom vlády by mala zmiznúť socha Marka Čulena“, pretože sa uctievajú predstavitelia komunistickej ideológie, a navrhuje ju umiestniť do múzea zločinov komunizmu (Pravda 28.7.2011). Dostál sa bojí aj mŕtvych.
Povedzme teda, aké boli „zločiny“ Marka Čulena?
Dvakrát bol za prácou v USA (1906-1908 a 1913-1919). Pracoval ako továrensky robotník, baník, robotník na farmách a vo vagónke v Chicagu. V USA sa aktívne prejavil na podujatiach amerických Čechov a Slovákoch za utvorenie spoločného štátu - Československa. Po návrate z USA pracoval v naftovej spoločnosti v Gbeloch (1919-1921).
V roku 1921 patril medzi zakladajúcich členov Komunistickej strany Československa. Pracoval v rôznych straníckych funkciách, bol dobrým organizátorom a vplyvným bojovníkom za práva pracujúcich v období I. ČSR, najmä za práva roľníckej chudoby. V lete 1920 viedol štrajkové boje poľnohospodárskych robotníkov v okolí Nitry. Sústavne sa venoval roľníckej otázke. Stal sa uznávaným tribúnom roľníckej chudoby. Ako poslanec Národného zhromaždenia v rokoch 1925-1929 presadzoval pozemkovú reformu v prospech maloroľníckeho ľudu. Zasadzoval sa za demokratizáciu roľníckych družstiev.
V rokoch 1935-1938 organizoval podujatia na obranu republiky proti Hitlerovi. V roku 1939 bol zatknutý a väznený v Ilave. Po prepustení emigroval do Sovietskeho zväzu a spolupracoval s moskovským vedením KSČ. V roku 1942 ako účastník Všeslovanského zjazdu v Moskve bol zvolený do Všeslovanského výboru. Od roku 1941 vystupoval v slovenskom vysielaní moskovského rozhlasu a burcoval do boja proti fašizmu.
Pracoval medzi slovenskými vojakmi, ktorí prebehli k Červenej armáde a agitoval ich pre vstup do československého vojska v ZSSR. Koncom septembra 1944, po prílete na povstalecké územie, bol kooptovaný za člena SNR. vykonal mnoho záslužnej práce pri mobilizácii občanov na obranu povstaleckého územia. Po prechode frontu na východnom Slovensku zakladal národné výbory ako nové správy revolučnej moci a zároveň zabezpečoval mobilizáciu mladých ľudí pre vstup do l. československého armádneho zboru, pred ktorým boli ešte ťažké oslobodzovacie boje.
V roku 1945 bol vyznamenaný Radom SNP I. triedy, v roku 1946 Radom Veľkej vlasteneckej vojny a Československým vojenským krížom 1939.
Po oslobodení vlasti sa pustil s plným nasadením do obnovy vojnou zničeného Slovenska. Ako poslanec Národného zhromaždenia a SNR (1945 – 1954) bojoval proti tým silám, ktoré marili uskutočnenie pozemkovej reformy. Zároveň bol jeden z hlavných organizátorov Jednotného zväzu roľníkov. Po roku 1948 podporoval zakladanie Jednotných roľníckych družstiev, ktoré pozdvihli počas socializmu poľnohospodársku výrobu najmä na Slovensku na svetovú úroveň.
Svoj život zasvätil pozdvihnutiu Slovenska a jeho prosperite. Mal významný podiel na tom, že slúžky, paholci, žobráci a bezdomovci prestali existovať, dostali prácu i príbytky.
Inak však rozmýšľa a koná O. Dostál. Pláva na vlnách antikomunizmu živeného vybičovanou nenávisťou voči socializmu a „zločinnej“ komunistickej ideológie, ktorá má prehlušiť nespokojnosť ľudí s permanentnou nezamestnanosťou, živorením väčšiny a krachujúcou Európskou úniou. Svoje ničiteľské dielo chce uplatniť odstránením sochy Marka Čulena – tribúna roľníckej chudoby.
Amorálnosť O. Dostála presiahla medze a je ukážkou zvrhlosti človeka, ktorý vzýva prevrátené hodnoty, zatracuje ľudí, ktorí si zaslúžia úctu a uznanie.
Problém Slovenska a svetového kapitalizmu spočíva v nesmiernom bohatstve jednotlivcov a v živorení väčšiny ľudskej populácie. Príde čas, keď tabuľa hany s menom O. Dostála sa dostane do múzea zločinov kapitalizmu, pretože nesie svoj podiel na utrpení nezamestnaných a tých, ktorých „humánny“ kapitalizmus vydedil na perifériu spoločnosti.
Juraj Bobor
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára