Stanisłav Walach, poľský vlastenec, aktívny účastník bojov proti nemeckým okupantom a po vojne bojovník proti ozbrojeným banditom je autorom knihy „Partizánske noci“, v ktorej opisuje život partizánov za okupácie. Rozhodol sa však napísať aj memoáre z „boja o ľudové Poľsko – ibaže na inom úseku a proti inému nepriateľovi“ ako sám hovorí a v predslove dopĺňa: „A prečo by som nepísal? Pýtam sa. Nemám sa za čo hanbiť, nemám čo skrývať ani zamlčovať. Vôbec si nemyslím, že by moja práca v aparáte bezpečnosti nejakým spôsobom znehodnocovala moje výsledky za okupácie“.
Kniha Akcie proti banditom (v originále „Był v Polsce czas...“) čitateľovi formou spomienok autora približuje situáciu v povojnovom južnom Poľsku (Wałach viedol okresné úrady Verejnej bezpečnosti v rokoch 1945-1952 v Chrzanowe, Limanovej, Nowom Sączi a ako náčelník odboru pre boj proti bandám pôsobil na Vojvodskom úrade Verejnej bezpečnosti v Krakowe), kde bezpečnosť bola stále v nedohľadne a v krajine operovali ozbrojené bandy, ktoré vraždili zástancov nového zriadenia a demokratického bloku, združujúcom viacero politických strán, prepadávali jednotlivcov, úrady, družstvá a obchody. Tieto bandy čakali na tretiu svetovú vojnu, v ktorej by sa okamžite pridali na stranu kapitalistického Západu.
V celom Poľsku pôsobilo približne 170 ozbrojených reakčných oddielov s takmer 4000 ľuďmi. Byť komunistom, dobrovoľníkom Občianskych milícii, vedúcim obchodnej prevádzky, funkcionárom miestneho výboru alebo predsedom družstva nebolo ani v čase nástupu ľudového Poľska nič pohodlné. Títo ľudia sa spolu so svojimi rodinami vystavovali veľkému nebezpečenstvu mučenia a smrti zo strany banditov. Podľa údajov v Krakovskom vojvodstve bandy uskutočnili spolu 5300 prepadov a zavraždených bolo 1480 ľudí, z toho 837 civilistov a 643 pracovníkov úradu bezpečnosti, Občianskej milície a vojakov Poľskej armády. Dej začína koncom vojny, kedy sa v Poľsku začína profilovať nové socialistické zriadenie. V júni 1946 v Poľsku prešlo referendum o týchto otázkach: 1. Si za zrušenie senátu? 2. Chceš aby sa v budúcej ústave zakotvilo hospodárske zriadenie zavedené pozemkovou reformou a znárodnenie základných odvetví hospodárstva so zachovaním zákonného práva na súkromnú iniciatívu? 3. Si za definitívnosť západných hraníc Poľska na Baltiku, Odre a a Lužickej Nise? Ešte počas okupácie v krajine pôsobili predovšetkým Armija Krajowa, ktorá podliehala londýnskej vláde a prevažne komunistická Armija ludowa. „Aj keď vedenie Armie Krajowej s nami nespolupracovalo, AK nikdy nevystupovala proti nám. Tak to bolo za okupácie. Po vyhnaní okupanta musela existencia a činnosť AK prirodzeným vývinom vecí stratiť svoj zmysel. Pochopili to takmer všetci jej príslušníci v Chrzanowskom okrese a zapojili sa spolu s ostatnými do práce“, hovorí autor o AK.
Práve niektorí bývalí členovia Armie Krajowej spolu s inými antikomunistami zakladali ozbrojené oddiely. Nazývali sa rôznymi „Povstaleckými armádami“ „Oddielmi Armie Krajowej“ či „partizánmi“. Okrem nich sa v Poľsku pohybovali aj ukrajinské nacionalistické oddiely Ukrajinskej povstaleckej armády, známe ako „Banderovci“. Kapitoly knihy sa venujú jednotlivým bandám a ich likvidácii. Medzi najnebezpečnejšie patrili „Ohňova“ banda či už spomínaná UPA. Na likvidáciu týchto skupín používali úrady bezpečnosti pasce v podobe kontaktov na „zahraničné veliteľstvo“. Týmto veľmi náročným spôsobom, kedy sa museli úrady infiltrovať medzi banditov a kde najmenšie zaváhanie znamenalo smrť, zneškodnili dve bandy. Dobrou zbraňou v boji proti banditom boli amnestie, počas ktorých sa banditi mohli sami prihlásiť úradom a beztrestne sa zaradiť do života. Prihlasovali sa najmä ľudia unavení životom v horách, alebo tí, ktorí strácali nádej v novú svetovú vojnu. Medzi banditmi boli ale považovaní za zradcov a preto ich niekedy čakali popravy. Inokedy bola amnestia taktikou bandy, ktorá sa chcela na istý čas vrátiť do života a neskôr sa opäť zorganizovať v lesoch. Memoáre sú písané pútavo, nie len z pohľadu autora, ale opisuje aj rozhovory medzi banditami. Tu prirodzene môžeme počítať s tým, že rozhovory boli upravené na základe výpovedí zadržaných a informácií úradu pre potreby knihy.
Zaujímavé v knihe je aj to, že sa tu dozvedáme o dvojitom agentovi Západu Jozefovi Swiatłovi (o ktorom to ale v tom čase poľské úrady netušili), ktorý úmyselne robil ultraľavú politiku škodlivú ľudovému režimu. Napríklad vydal príkaz na zatknutie obetavého člena bezpečnosti Wladzslawa Czyza ktorý sa prihlásil ako dobrovoľník na vyjednávanie s „Ohňom“ priamo v banditskej skrýši, no nezastrelil ho, čo by automaticky znamenalo jeho vlastnú smrť. Nadviazanie tohto kontaktu pritom viedlo k neskoršej likvidácii bandy.
Okrem bojov proti banditom sa autor venuje aj samozvanej „Poľskej vláde“ s „prezidentom“ Antonim Sabinom, ktorá vznikla z tajného spolku či záchrane poľskej histórie, kedy sa niektorí zbohatlíci snažili vyviesť svoje cenné historické obrazy na Západ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára