Spomienka na Evu Kostolányiovú

Dňa 3. októbra 2011 si pripomíname 36. výročie úmrtia (1975) vari najpopulárnejšej, najšarmantnejšej i najcharizmatickejšej poprednej interpretky (česko)slovenskej populárnej hudby Evy Kostolányiovej. Na jej posledné miesto odpočinku na tzv. Novom cintoríne na Ulici Terézie Vansovej v Trnave po tieto dni i po tridsiatich šiestich rokoch prichádzajú s plnými priehrštiami kytičiek čerstvých kvietkov i s obrovskou neutíchajúcou spomienkou ľudia všetkých vekových kategórií. Obzvlášť mladé dievčatá a chlapci, slečny i mladí muži, ktorí nemali, žiaľ, to šťastie Evu Kostolányiovú vidieť na daktorom z jej koncertných programov, či vystúpení. K Evičkinmu hrobu, na ktorom sa v jeho ľavej časti nachádza na pomníku do kameňa vyrytá i pozlátená, zlatá Bratislavská lýra tak prichádzajú jej najvernejší i najskalnejší obdivovatelia i fanúšikovia.
K hrobu prichádzajú s obrovskou úctou i magickou pietou, tichúčko sťa po špičkách. Eva Kostolányiová pre mnohých z nich predstavuje obrovský životný i spevácky vzor. Na kamenné platne náhrobku položia čerstvé kytičky voňavých kvietkov, očistia hrob, ostatným kvietkom nalejú čerstvej sviežej vody. V mysliach sa im vybavia zlaté tóny i veselé texty a melódie Kostolányiovej hudobných nahrávok, pesničiek. Postoja, pospomínajú, poplačú a zároveň sa i potešia, že Eva tu s nimi zostala naveky. Do fotografických albumov si tradične spravia zopár pekných fotografií. Eva všetkých týchto milých ľudí z hudobného neba vidí a nesmierne sa teší i je veselá, že i po toľkých rokoch sa najmä mladým ľuďom, dnešným „teenagerom“ i tridsiatnikom páči to, čo za celú svoju profesionálnu spevácku dráhu, i keď osudovou krátku (rakovina prsníka) stihla prakticky až do úplného konca svojho života umelecky vytvoriť (posledná pieseň: More lásky, rok dokončenia i výroby: 1975, Československá televízia Bratislava).

Sama interpretka sa v minulosti, dnes až magicky znejúc, pre médiá vyjadrila: "Chcem, aby po mne zostala dobre odvedená práca. Čo iné môžeme zanechať? Ja odídem mladá, ale moja generácia, ktorá ma pozná bude ešte dlho žiť. Ak po sebe zanechám dobre odvedenú prácu, v mojom prípade pesničky, mám nádej, že si ma budete aj po rokoch púšťať a počúvať a ja budem s vami žiť v spomienkach. A možno vám niektoré z vašich detí pri počutí mojej piesne položí otázku: Čo je to za speváčku? Ja ju počujem po prvý raz. Tak vás nepriamo, cez vaše deti, prinútim zaspomínať si na mňa... ." A ako mi pri písaní práve tejto spomienky na Evu Kostolányiovú prezradil jeden z legendárnych hudobných režisérov OPUS-u pán Peter Smolinský: „Ja som sa s ňou stretol dvakrát v rozhlase a raz na Lýre, ale nie pracovne, bol som ešte študák. ... To boli len chvíle, dali sme pohár vínka, spievala čisto, spoľahlivo a my sme „žrali“ jej krásne nohy v minišatách a ako voňala...". A na moju otázku ako voňala, mi pán hudobný režisér odpovedal: "... môj postreh je len spomienka na stretko, neviem, či by to niekoho nepobúrilo, ale je to tak... a voňala vlasmi!" Pre mňa i početných aktívnych fanúšikov znamená meno Eva Kostolányiová veľmi veľa. Je skrátka zlatým husľovým kľúčom i slnečným lúčom slovenskej populárnej hudby.

Napísal/Pripravil: Martin GONO, september 2011

Zdroj fotografie: internet