Román Banánová vojna od autora K.H. Poppea stvárňuje život a boj obyvateľstva Latinskej Ameriky v druhej polovici dvadsiateho storočia. Ako príklad použil Guatemalu, kde po víťazstve pokrokového prezidenta Arbenza prišiel tvrdý úder zo strany imperializmu – podobne ako tomu bolo v mnohých krajinách.
Čitateľ sa zoznamuje s bezvýchodiskovou situáciou domorodých obyvateľov, vrátane žien a detí, ktorí sú ekonomickými vzťahmi doslova pripútaní k otrockej práci na latifundiách, kde slúžili svojim „patrónom“ - bohatým vlastníkom pôdy, prisťahovalcom zo Západu, alebo sú to práce pre nadnárodné potravinárske spoločnosti. Toto obyvateľstvo v románe zastupujú Indiánka Concha a jej snúbenec, ktorý ušiel od patróna, aby si našiel lepšiu prácu, zaplatil mu dlhy a mohol sa s Conchou osamostatniť. Ich život je typický nie len pre domorodé obyvateľstvo Guatemaly, ale celej Latinskej Ameriky. Za svoju prácu dostávali len veľmi malú mzdu. Naopak – ich dlhy voči patrónom rástli geometrickým rádom. Ak spôsobili nejakú škodu, bola im pripočítaná v plnej výške a zväčša ani tú nedokázali pri svojich mzdách a životných potrebách nikdy zaplatiť. Platiť tiež museli aj za ubytovanie na latifundiách. Ak na to nemali prostriedky, patrón im ponúkol pôžičky. Domorodí obyvatelia boli teda otrokmi a súkromným majetkom bohatých prisťahovalcov a ich detí. To všetko v období, kedy sa Západ vystatoval „slobodou a demokraciou“, to všetko takmer sto rokov po zrušení otroctva.
Čitateľ sa zoznamuje s bezvýchodiskovou situáciou domorodých obyvateľov, vrátane žien a detí, ktorí sú ekonomickými vzťahmi doslova pripútaní k otrockej práci na latifundiách, kde slúžili svojim „patrónom“ - bohatým vlastníkom pôdy, prisťahovalcom zo Západu, alebo sú to práce pre nadnárodné potravinárske spoločnosti. Toto obyvateľstvo v románe zastupujú Indiánka Concha a jej snúbenec, ktorý ušiel od patróna, aby si našiel lepšiu prácu, zaplatil mu dlhy a mohol sa s Conchou osamostatniť. Ich život je typický nie len pre domorodé obyvateľstvo Guatemaly, ale celej Latinskej Ameriky. Za svoju prácu dostávali len veľmi malú mzdu. Naopak – ich dlhy voči patrónom rástli geometrickým rádom. Ak spôsobili nejakú škodu, bola im pripočítaná v plnej výške a zväčša ani tú nedokázali pri svojich mzdách a životných potrebách nikdy zaplatiť. Platiť tiež museli aj za ubytovanie na latifundiách. Ak na to nemali prostriedky, patrón im ponúkol pôžičky. Domorodí obyvatelia boli teda otrokmi a súkromným majetkom bohatých prisťahovalcov a ich detí. To všetko v období, kedy sa Západ vystatoval „slobodou a demokraciou“, to všetko takmer sto rokov po zrušení otroctva.
Ženy slúžili okrem práce aj na plnenie sexuálnych túžob bohatých synčekov. Za to boli niektoré aj viac oceňované či dokonca dostávali rôzne šperky a nové šaty. Latifundie boli akýmisi drobnými feudálnymi kráľovstvami, kde vládla bohatá rodina. Tak ako kráľ zveroval kráľovstvo potomkom, patrón zveroval synom latifundie. Aj v Guatemale však dochádza k zmene, keď vo voľbách zvíťazí nový prezident Arbenz. Tento prezident chce vymaniť z večnej biedy domorodé obyvateľstvo. Zruší všetky jeho dlhy voči patrónom. Mnoho obyvateľov sa o tom ale pre veľkú negramotnosť nedozvie a patróni tento zákon pred nimi naďalej utajujú. Ďalším bodom je pozemková reforma - prideľovanie pôdy obyvateľstvu, aby mohlo samo hospodáriť. Pozemková reforma je však kameňom úrazu. Tento zákon totiž pozbavuje bohaté nadnárodné spoločnosti a latifundistov ekonomickej moci v krajine. Ako už hovorí názov knihy - Banánová vojna, Guatemala je vďaka lacnej pracovnej sile a pralesom rajom pre spoločnosti, ktoré vyvážajú banány do celého sveta. Firma United Fruit Company, ktorej pribúdali na konto miliónové zisky za cenu minimálnych nákladov, mala byť znárodnená a pôda a prírodné zdroje už nemali prúdiť do súkromnej peňaženky jej vlastníkov. CIA začala proti týmto krokom viesť vojnu, vrátane psychologickej. Médiá začali s antikomunistickou agresívnou kampaňou, hoc komunisti tvorili len časť pokrokových politikov. Keď videli, že nová vláda má stále podporu, začala sa pripravovať vojenská invázia zo susedného Hondurasu. V Guatemale dôjde k vojne, množstvo otrokov sa pridáva k povstalcom a po boji sa opäť rozplýva sen o lepšej budúcnosti. Negramotní obyvatelia boli napokon zbavení aj volebných práv. Guatemala v roku 1954 je však len zlomkom besnenia imperializmu v Latinskej Amerike.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára