Muslim Magomajev sa narodil v azerbajdžanskom Baku v roku 1942. Jeho rodina mala umeleckú líniu, nakoľko po jeho starom otcovi (tiež Muslimovi) bola pomenovaná azerbajdžanská filharmónia. Jeho otec pracoval v divadle ako scénograf, no zomrel počas druhej svetovej vojny. Mladý Muslim Magomajev študoval klavír na konzervatóriu v Baku. Neskôr absolvoval aj spev. Už počas štúdia sa stal známym hudobníkom nielen v Azerbajdžane, ale v celom ZSSR. Ako dvadsaťročný vystúpil v Kremli pri prehliadke azerbajdžanského umenia. O rok neskôr vystúpil na svojom prvom sólovom koncerte. Stal sa aj sólistom Achundovovho azerbajdžanského divadla opery a baletu v Baku.
Hosťoval v milánskej La Scale, odkiaľ si priniesol množstvo známych talianskych operných piesní ako Figaro, O sole mio, či Vittoria. Okrem operných piesni mal v obľube aj Talianske populárne piesne, alebo aj partizánsku Bella ciao. V jeho repertoári majú veľké zastúpenie najmä ruské populárne a ľúbostne piesne ako Široka strana moja rodnaja, Vdoľ po Piterskoj, alebo Ech dorogi. Ďalej sú to piesne z rodného Azerbajdžanu a mesta Baku, či iné známe piesne z celého sveta. Problém mu nerobila ani angličtina.
Hosťoval v milánskej La Scale, odkiaľ si priniesol množstvo známych talianskych operných piesní ako Figaro, O sole mio, či Vittoria. Okrem operných piesni mal v obľube aj Talianske populárne piesne, alebo aj partizánsku Bella ciao. V jeho repertoári majú veľké zastúpenie najmä ruské populárne a ľúbostne piesne ako Široka strana moja rodnaja, Vdoľ po Piterskoj, alebo Ech dorogi. Ďalej sú to piesne z rodného Azerbajdžanu a mesta Baku, či iné známe piesne z celého sveta. Problém mu nerobila ani angličtina.
Vystupoval aj vo francúzskom divadle Olympia, kde si získal veľkú priazeň a dostal ponuku na ročné angažmá. Z Kremľa ale nedostal povolenie túto ponuku prijať. Magomajev bol veľmi obľúbený, spieval pred vypredanými štadiónmi a organizoval zájazdné turné po krajine. Vroku 1972 bol vyhlásený za národného umelca ZSSR. Avšak Muslim okrem prebratých piesní zložil najmenej dvadsať vlastných, medzi nimi aj hudbu k filmom.
V niektorých filmoch aj sám účinkoval, avšak nehral nikoho iného ako sám seba. Neskôr sa venoval aj maľovaniu. Nakreslil mnoho portrétov, medzi ktorými nechýba ani portrét vlastného psa. Tiež napísal niekoľko kníh o svojom obľúbenom tenoristovi Mariovi Lanzovi.
Počas svojho účinkovania mnohokrát vystupoval v televízii, či na podujatiach akými boli napríklad olympíjske hry v Moskve roku 1980. V záverečnom ceremoniále spieval pieseň Do svidania Moskva.
Zomrel 25. októbra 2008, v Moskve. Zanechal po sebe množstvo kultúry, z ktorej veľká časť je prístupná na jeho oficiálnej webstránke www.magomaev.info. Zadarmo sa z nej dajú stiahnuť desiatky jeho nahrávok.
Stanislav Pirošík
Stanislav Pirošík
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára